Lokálny server

Spočiatku sme si kód jazykov HTML, CSS a PHP skúšali v online simulátoroch, pretože to bolo na začiatok najjednoduchšie a najpraktickejšie. Neskôr sme jazyk HTML a CSS skúšali aj lokálne, teda v súboroch, ktoré sme mali lokálne uložené na počítači a zobrazovali sme ich cez webový prehliadač. Postup zobrazenia stránky si môžeme predstaviť jednoducho asi takto. Do adresovej lišty prehliadača zadáme URL adresu našej webstránky, napr. súboru index.html. Prehliadač si načíta jeho kód (HTML + CSS), ten preloží a zobrazí používateľovi – nám (user – používateľ) webstránku. Ak surfujeme na internete a do adresovej lišty zadáme napríklad adresu www.google.sk, postup je podobný.

Zadaním URL adresy sa odkazujeme na webserver pripojený k internetu, kde je stránka uložená, server nám pošle jej kód – ku nám - do nášho počítača a náš prehliadač ju zobrazí. My sme vlastne klient (client), ktorý pošle požiadavku (request – požiadavka) na server zavolaním príslušnej URL adresy, aby nám poslal stránku. Táto komunikácia sa volá komunikácia client – server (komunikácia medzi klientom a serverom). Klinetom sme my – používatelia pomocou webového prehliadača a server je vzdialený počítač, na ktorom je uložená stránka. To, že sme schopní napísať webstránku v jazyku HTML a CSS do súboru, ktorý máme uložený na našom lokálnom počítači a otvoriť ju v prehliadači a zobraziť, je možné vďaka tomu, že tieto jazyky sú tzv. jazykmi na strane klienta (client side). Čo to znamená?

Znamená to, že program – súbor napísaný v týchto jazykoch je možné spustiť rovno na strane klienta, čiže nie je nutné na to žiadny server alebo iný počítač pripojený k internetu alebo k nejakej inej sieti, na ktorú sme pripojenú a cez ňu sa chceme k danej stránke – súboru dostať. Jednoducho, tak ako sme to robili napríklad v predošlej kapitole, napíšeme súbor v týchto jazykoch a rovno si ho otvoríme v prehliadači. Samozrejme, ak máme súbory v týchto jazykoch uložené na serveri, takisto sa nám zobrazia, ak sa odkazujeme na ne cez server. Dôležité je to, že na ich zobrazenie/spustenie nie je potrebný server, ktorý by ich spracoval. A na čo si to všetko vravíme? Možno tušíte, že to bude nejako inak s jazykom PHP, ktorý sme si ešte neskúšali mimo simulátora.

Ak ste si tak mysleli, máte absolútnu pravdu. Jazyk PHP patrí totižto medzi jazyky na strane servera (server side). Čo to pre nás znamená? Znamená to to, že ak by sme si teraz vytvorili súbor index.php, do ktorého by sme napísali nejaký kód v PHP a otvorili v prehliadači, nič by sa nám nezobrazilo. Prehliadač totižto nevie spracovať kód v jazyku PHP. Tento kód musí byť spracovaný serverom, ktorý obsahuje na to príslušné nástroje, aby bol schopný spracovať kód v jazyku PHP a následne poslať nejaký výsledok ku klientovi. Záver je teda taký, že ak chceme písať kód v jazyku PHP a testovať ho, musíme ho mať buď uložený na počítači, na ktorom beží server s podporou pre jazyk PHP a odkazovať sa na tento server alebo musí u nás – lokálne – na načom počítači bežať takýto server. A presne to si ideme teraz skúsiť spraviť – rozbehať lokálny server, aby sme mohli programovať aj v jazyku PHP:)

Programov, ktoré nám zabezpečia chod lokálneho servera, je viacero pre každé prostredie (Win/Mac/linux). My budeme používať nástroj Mamp a v tejto časti si popíšeme návod, ako nainštalovať program Mamp v prostredí Windows a Mac. Takisto si vysvetlíme, ako si spustíme a nastavíme lokálny server, aby sme mohli písať stránky v jazyku php.

Keďže už máme spustený a nastavený lokálny server pomocou nástroja Mamp, poďme si to vyskúšať. Ako sme si už viackrát povedali, URL adresy, ktorými sme sa odkazovali na vzdialené (remote – vzdiaľený) stránky/obrázky, odkazovali na server pripojený k internetu. Aj v našom prípade lokálneho servera budeme používať URL adresu, ktorá bude odkazovať na náš server. URL adresa pre náš server je http://localhost:8888/ a odkazuje na priečinok s názvom htdocs, ktorý sa nachádza na tejto ceste na disku – .../MAMP/htdocs. Názov localhost značí, že sa jedná o lokálného hostiteteľa. Pozrite sa do daného adresára na disku, vymažte alebo presunte do nejakého adresára jeho obsah a skopírujte si náš projekt (4-Projekt1) do tohto adresára. Skúste si v prehliadači teraz zadať domovskú adresu nášho servera (http://localhost:8888/) a mali by ste následne vidieť zoznam adresárov a súborov, ktoré sa v ňom nachádzajú, v našom prípade adresár 4-Projekt1. Kliknite na názov nášho adresára.

Ak všetko funguje správne, mala by sa vám zobraziť automaticky stránka index.html. V tomto momente sme už navštívili našu stránku cez náš lokálny server, pretože sa odkazujeme cez jeho URL adresu (localhost). Týmto spôsobom si v tomto adresári htdocs budeme vytvárať naše projekty, ktoré budú obsahovať viacero stránok a súborov a na všetky sa budeme odkazovať cez adresu localhost. Názov súboru index.html nie je náhodný, možno ste sa spýtali, prečo sa zobrazila táto a nie napríklad page2. Názov index je defaultný pre základnú stránku, ktorá sa má v danom adresári zobraziť. Takže server a prehliadač po odkazovaní na nejaký adresár alebo URL adresu hľadá v cieli súbor s týmto názvom, aby ho zobrazilo. Ak by sme taký súbor nemali, zobrazil iba zoznam súborov v danom adresári. Keďže už máme funkčný server, v nasledujúcej kapitole si vyskúšame spustiť kód v jazyku PHP.