Ako sa učiť – kam ďalej?

Tak a je to tu! Slávnostne sme sa spolu dostali k poslednej prednáške štandardného štúdia (5 rokov), na ktorej si porozprávame, ako by ste sa mohli ďalej učiť a zdokonalovať si vedomosti v jednotlivých oblastiach. Ako viete, počas štúdia sme sa vás snažili naučiť z každého rožku trošku, ale najmä pomaly a jasne vás uviesť do problematiky programovania. Cieľom bolo ukázať vám, čo to je, čo to obnáša, ako to asi funguje a čo všetko s tým súvisí.

 

Odpoveď na otázku, čo by ste mali robiť teraz, čo by ste sa mali učiť a ako by ste mali pokračovať závisí od toho, čomu by ste sa chceli viac venovať. Predpokladám, že väčšine z vás sa zapáčila tvorba webových systémov (webstránok) a podľa mňa to je aj najlepšia voľba. V tomto prípade, ako viete, je základ jazyk HTML, ktorý však nie je až taký rozsiahly.

 

Spôsob učenia na tomto portáli nebol štandardný ako v iných manuáloch (príručkách, učebniciach), kde je všetko systematicky rozdelené a zaradom sa učia jednotlivé časti s tým, že každá časť je popísaná dostatočne a odborne. Schválne bol zvolený iný systém a taký, aby to bolo priateľné aj pre nie veľmi IT zdatných ľudí a pre ľudí, ktorý sa s programovaním veľmi nestretli. Ja si myslím, že je zbytočné, aby som človeku, ktorý ani netuší čo je programovanie a ktorý len o tom uvažuje, či sa to naučí a či by sa na to dal, vysvetľoval na prvej prednáške napríklad jazyka PHP, že máme také a také dátové typy. Že ten dátový typ má také obmedzenie, pretože je preňho v pamäti rezervovaných toľko a toľko bajtov a podobne. Podľa mňa toto takýchto ľudí len odstraší...

 

Začiatkami ste si už ale prešli a už ste sa dostali na nejaký level, takže teraz by sa vám hodilo si prejsť práve štandardné príručky a získať aj troška odbornosti a ucelenie vedomostí v jednotlivých oblastiach. Odporúčam si ale prejsť všetko od začiatku, aj keď sa dostanete na veci, ktoré viete. Nevysvetľovali sme si všetko zo všetkého, takže aj pri tých základných veciach môžete naraziť na niečo, čo sme sa neučili. Takže s učením HTML by ste mohli pokračovať na týchto zdrojoch:

https://www.jakpsatweb.cz/ (CZ)
http://www.w3schools.com/html/ (EN)

Ďalší jazyk, ktorý sme si preberali, je CSS na dizajnovanie vzhľadu. Toto je taká vec, že nie vždy potrebuje programátor vedieť aj HTML aj CSS aj PHP... Na CSS bývajú dosť často vo firmách osobitní progmátori, ktorý sa zaoberajú dizajnom a vývojári programujú iba logiku. Avšak, býva to aj tak, že si vývojár robí aj logiku aj CSS sám, takže nie je naškodu vedieť aj toto. Ak ale nechcete byť výhradne CSS špecialista, nemusíte sa tomu venovať úplne do hĺbky. Zdroje:

 

https://www.jakpsatweb.cz/css/ (CZ)
http://www.w3schools.com/css/default.asp (EN)

Ďalej sme sa učili jazyk SQL na prácu s databázami. Povedal by som, že toto je užitočné vedieť pre každého z vás, či už chcete pracovať ako front-end developer (stránky, informačné systémy) alebo aj ako back-end developer , ktorý vytvára aplikácie, programy, iba logiku systémov (nemusíte pracovať aj na užívateľskom rozhraní – to, čo ovláda používateľ – kde sa kliká a píše...). Takisto ak sa chcete učiť iný jazyk ako C, Java, JavaScript alebo Python, je dobré rozumieť databázom, pretože pracujú s dátami a všetky systémy najčastejšie pracujú iba s dátami, takže získate na tom akési lepšie chápanie dát. Zdroje:

http://www.itnetwork.cz/mysql/ (CZ)
http://www.w3schools.com/sql/ (EN)

Ako posledné a podľa mňa to, čomu by ste sa mali venovať najviac, je posledný jazyk a v našom prípade to je jazyk PHP. Samozrejme, nemusí to byť PHP, ale ide o to, že by ste na záver mali vedieť skutočne aspoň jeden skutočný poriadny programovací jazyk. Ak sa nechcete učiť PHP, nie je problém. Tu sme tento jazyk použili, aby sme vám ukázali základy, môžete si ale vybrať iný jazyk, ktorý sa od začiatku budete učiť (C#, Java, JavaScript, Python...), je to na vás... Jazyky HTML a CSS sú nie príliš rozsiahle a nie je tam veľmi čo filozofovať. Jazyk MySQL je kus rozsiahlejší, ale tiež sú jeho možnosti obmedzené a podobne ako pri CSS, ak nechcete byť výhradne databázový špecialista, tak sa mu nemusíte venovať roky...

 

Práve ale v tejto časti, pri riadnom programovacom jazyku ako napríklad PHP, je totižto cesta vedomostí, ktoré sa môžete naučiť, asi nekonečná. Tu sa skutčone programuje, takže tu sa dá učiť a učiť a učiť a skúšať praktické príklady a situácie atď. Zdroje:

http://www.itnetwork.cz/php/zaklady (CZ)
http://www.w3schools.com/php/default.asp (EN)

Netvrdíme, že zdroje, ktoré sme vám ponúkli (tie české), sú najlepšie a naučíte sa na nich všetko. Najlepšie manuály sú samozrejme v angličtine. Okrem toho má každý jazyk svoju vlastnú dokumentáciu (manuál, tutoriál). Tieto oficálne tutoriály sú však často príliš odborné niekedy až vedecké, takže tie by som neodporúčal prechádzať ako celok, ale vyhľadať ich iba v prípade hľadania nejakej konkrétnej informácie.

 

Najväčší životný pomocník programátora je totižto Google. Programátori celosvetovo tvoria akúsi zvláštnu komunitu, ktorá spolupracuje a spoločne sa posúva smerom dopredu. Aby sme vedeli o čom je reč...ak sa chcete naučiť jazyk HTML, CSS alebo MySQL, otvorte si google a hľadajte hociajké manuály v slovenčine alebo češtine. Napríklad ak začnete s HTML, skúste hľadať keywords ako html navod, html tutorial, html manual,html navod cz, html tutorial sk a podobne. Ak nájdete na danom odkaze niečo rozumné, kde je to nejako za sebou a obsahuje to kapitoly a casti a tak, pustite sa do toho a prejdite si to.

 

Nie je manuál ktorý je najlepší, ale čím viac si ich prejdete, tým sa zrejme viac naučíte. Keď dojdete do bodu, že HTML som sa už učil dosť (prešli ste si napríklad 3 manuály) alebo že už sa nič nové neučíte, prejdite na iný jazyk. Okrem toho, že si budete prechádzať štandardné manuály (tutoriály, návody), je tu ešte možnosť využitia klasických kníh. Existuje ich nekonečne veľa v kníhkupectvách a určite nejaké staršie nájdete aj v elektronických podobách na internete. Ako tretia vec (po online manuáloch a knihách) je veľmi dobrý zdroj učenia, keď už máte nejaké vedomosti praktické ukážky. Ak zadáte do Google niečo ako html ukazky, html priklady,html v praxi,zaklady tvorby webu,tvorba webovej stranky a podobne, tak určite nájdete tiež dobré zdroje.

 

Takto to môžete spraviť aj s CSS, MySQL a aj so samotným PHP. Aj keď pri PHP bude tých manuálov asi viac a najmä praktických ukážok a príkladovo a podobne. Ďalšia výhoda je v tom, že programátori sú na jednej strane učenlivé typy a na druhej strane majú aj tendenciu akosi mudrovať (ale v dobrom) hehe. To znamená, že ak sa stretnete s nejakými článkami (príkaldmi) a podobne, tak sa pod nimi často niekto vyjadruje buď, že dá sa to takto lepšie alebo že ten tvoj príkald je zlý lebo toto...Skrátka, uvidíte, že táto komunita je na internete aktívna.

 

Posledná vec o ktorej sa zmienime je to, že také heslo dobrého programátora je, že programátor nevie všetko a ani nevie veľa vecí naspamäť a z hlavy (všetky príkazy všetkých jazkov). Dobrý programátor je ten, kto vie, ako na to a vie to nájsť. Čo to znamená? Že napríklad chcete si na stránke nadizajnovať tabuľku (table) a neviete ako. Tak zadáte do Googla niečo ako : ako nadizajnovať tabuľku, dizajn tabuľky,html table css,ako css table alebo v angličtine magický začiatok how to (ako na to, ako). Na nete existuje mnoho stránok, na ktorých ľudia zakladajú témy a pýtajú sa na množstvo vecí ako to spraviť v jednotlivých jazykoch a takisto mnoho ľudí im na to odpovedá.

 

Asi najznámejšia stránka na svete je stackoverflow.com, kde keď zadáte hocijaký problém pri programovaní, určite tam nájdete odpoveď. Je to asi najväčšia komunita programátorov, kde ľudia zadávajú otázky/problémy/errory, s čím si nevedia dať rady. Množstvo programátorov je na tejto stránke zaregistrovaných jednak preto, že sami sa niekedy niečo spýtajú (je to proste fórum kde sa ľudia pýtajú a odpovedajú), ale jednak preto, že odpovedajú a diskutujú problémy iných. Komenty a otázky sa dajú hodnotiť, či boli užitočné a správne a podobne a takto používatelia získavajú na tejto stránke akýsi kredit. Táto stránka má také meno, že dokonca profil na nej a vaše skóre, koľkým ľuďom ste pomohli a podobne , môže pomôcť v životopise ako dobrá referencia.

 

Len aby sme vedeli o čom sa bavíme, uvedieme krátky príklad. Predstavte si, že chceme zobraziť obsah premennej v stringu a nevieme ako na to. Skúšame chvíľku a keď na to nevieme prísť, príde na rad google. Zadáme niečo ako : php ako zobrazit premennu v stringu a hľa, google nájde. Hneď prvý odkaz s názvom Ako zobraziť premennú v reťazci (PHP) - How to... vyzerá, že to je to, čo potrebujeme. Klikneme na to (http://how-to.mldgroup.com/index.php?article=ako-zobrazit-premennu-v-retazci-php) a vidíte pekný návod, ako to spraviť.

 

To isté by sme dali v angličtine : php how to show variable in string a hneď máte odkazy s návodom, ako to spraviť. Kliknite na prvý, druhý, tretí a hneď máte pekne vysvetlené, ako sa to robí. Výhoda je, že nemusíte často ani vedieť po anglicky a rozumieť celému návodu, stačí si vo väčšine iba pozrieť ukážku kódu, skopírovať, spustiť a vyskúšať, či je to to, čo sme chceli.

 

Takto fungujú programátori, všetko je na nete a všetko vyhľadávajú a akonáhle sa zobrazí nejaká chyba, zadajú to do google a prečítajú si, prečo tá chyba je a ako ju opraviť. Nie je to žiadna hanba, tak sa to robí, nedá sa vedieť všetko. Úloha programátora je spraviť to, čo mu bolo zadané, všetkým je jedno, či to spraví pomocou desiatich kníh alebo to skopíruje z netu, hlavne aby to bolo dobre a aby to išlo. Milé nie? Takto sa človek učí, ja vravím, že čím viac chýb spravíš (a musíš ich na nete nájsť, pochopiť čo píšu a vyriešiť), tým sa viac učíš. Takže rada na záver...čítať online návody, skúšať príklady a ukážky a typy z praxe a skúšať niečo sami a čo neviete, hľadať na nete:) Good luck :)