Dedenie v OOP
Na posledných dvoch prednáškach sme si vytvorili triedu User, ktorej objekt slúži na reprezentovanie používateľa – jedného záznamu v tabuľke users v našej databáze. Po zadefinovaní sme si doňho pridali postupne metódu na vytvorenie (konštruktor), na vloženie nového záznamu do databázy a taktiež na zmazanie záznamu z databázy. Všetky tieto metódy, ktoré sme si vytvorili v triede User, sú v podstate použiteľné pre všetky druhy používateľov. Ak by sme mali kategorizovať používateľov podľa stĺpca role (user, admin, owner, customer service), tak by sa tieto metódy mali týkať všetkých záznamov, lebo je jedno, aký je to typ, vytvorenie, vloženie a mazanie je v podstate rovnaké u každého typu.
Predstavme si ale situáciu, že by bola v praxi požiadavka na vykonanie nejakej funkcionality, ktorá by sa týkala iba jedného konkrétneho typu používateľa. Mohlo by to byť napríklad mailové upozornenie pre ownera (vlastníka), aby si skontroloval mesačné výkazy (alebo niečo podobné). Túto funkcionalitu by sme samozrejme riešili vytvorením nejakej metódy, ktoré by to všetko vykonala ako treba a následne by sa táto metóda spúšťala zaradom na všetkých používateľoch s tým, že by sme kontrolovali, či sa jedná o typ owner (checkovali by sme hodnotu property role).
Jedna vec by ale na tom nebola úplne ideálna a to je to, že by túto metódu mali zadefinované všetky objekty tejto triedy, čiže aj tie, ktoré ju nepotrebujú (iné role ako owner). Aby to bolo ideálne, tak by mal mať každý objekt v sebe iba to (properties a metódy), čo potrebuje. Ako to ale docielime, aby mali iba niektoré typy objektov tejto triedy nadefinované niečo navyše od ostatných?
Aj tento problém rieši jedna zo základných vlastností (vymožeností) OOP – dedenie (inheritance). Z bežného života poznáme dedenie ako niečo, čo si prenesieme, resp. čo vlastníme (vieme) vďaka tomu, že to máme po našom rodičovi (po niekom inom). Takto nejako je to aj v OOP, pretože v OOP môžeme vytvoriť objekty, ktoré budú potomkami (deťmi – children) nejakej inej nadradenej (rodičovskej – parent) triedy, resp. ich objektov. Dedenie v tomto prípade znamená, že potomok obsahuje takmer všetky properties a metódy, ktoré sú deklarované v rodičovi.
Ako to ale môže vyriešiť náš problém? Veľmi jednoducho. Naša trieda User môže v podstate predstavovať rodičovskú triedu, z ktorej sa bude dediť, pretože obsahuje props (properties) a metódy, ktoré potrebuje každý typ používateľa. My si vytvoríme novú triedu, ktorá bude slúžiť na používateľa typu owner a zadefinujeme, že bude potomkom triedy User, čiže bude dediť všetko z tejto triedy. V tomto momente by medzi objektami týchto dvoch triedy nebol žiadny rozdiel.
My si ale do deklarácie tejto triedy okrem zadefinovania, že bude dediť z triedy User, pridáme metódu na odoslanie mailu, ktorú budú mať potomkovia tejto triedy zadefinovanú. Keďže ju zadeklarujeme v triede UserOwner a nie v triede User, potomkovia triedy User (ostatné role okrem ownerov) túto metódu mať zadefinovanú nebudú. Tým zabezpečíme, že potomkovia obidvoch tried budú mať zadefinované iba to, čo skutočne potrebujú. Poďme teda na to.
Za deklaráciou triedy (označenie class a meno triedy) sa zadáva slovo extends (rozširíť – akože táto trieda rozširuje ďalšiu), za ktorým nasleduje názov triedy, z ktorej sa dedí – v našom prípade to bude trieda User. Toto je všetko pre zadefinovanie dedičnosti, vďaka tomuto budú mať objekty triedy ktorá dedí všetko k dispozícii z rodičovskej triedy. Deklarácia našej triedy spolu s jej metódou by mohla vyzerať teda takto:
index.php (pridaná nová trieda):
class UserOwner extends User{
function remindOwnerByMail(){
//kod pre vykonanie funkcie
print_r('Zavolala sa metoda remindOwnerByMail()');
}
}
Tak ako sme si povedali, slovom extends sme dali najavo, že naša trieda bude potomkom triedy User, takže jej objekty budú obsahovať zadefinované properties a metódy v triede User. Potom sme si zadefinovali metódu pre triedu UserOwner, ktorú budú obsahovať už len objekty tejto triedy. Kód v triede nie je dôležitý (poslanie mailu), ide nám len o to, aby to fungovalo a aby sme si ukázali, ako sa to asi využije.
Keď už máme samostatnú triedu pre používateľov role owner, tak na mieste v kóde, kde si dáta z databázy transformujeme na objekty triedy User, musíme kontrolovať, o akú rolu používateľa sa jedná a v prípade role owner nepoužiť triedu User ale triedu UserOwner. Za transformáciou dát z DB na pole objektov si dáme kontrolne vypísať obsah property users, aby ste videli, že skutočne používatelia typu owner sú objektom triedy UserOwner. Malo by to vyzerať asi takto:
index.php (zmenený kód v metóde loadData):
...
if (mysqli_num_rows($result) > 0) {
$data = mysqli_fetch_all($result, MYSQLI_ASSOC);
//TRANSFORMACIA DAT NA POLE OBJEKTOV
foreach($data as $key => $value){
if($value['role'] == 'owner'){
$this->users[$key] = new UserOwner($value['id'], $value['user_name'], $value['user_surname'], $value['age'], $value['role']);
}else{
$this->users[$key] = new User($value['id'], $value['user_name'], $value['user_surname'], $value['age'], $value['role']);
}
}
echo '<pre>';
print_r($this->users);
echo '</pre>';
}
Ako vidíte v ukážke kódu, jednoduchou podmienkou pri prechádzaní dát z databázy sa pýtame, či sa nejedná o rolu owner. Ak áno, tak vytvárame objekt triedy UserOwner a nie User. Po spustení tohto kódu pekne vidno, že používatelia s rolou owner sú skutočne objektami triedy UserOwner.
Aby sme si skutočne dokázali, že sa daná metóda nachádza len v objektoch triedy UserOwner, skúsme si zavolať túto metódu na objekte triedy User za výpisom property Users. Použijeme napríklad index 1 (druhý prvok), ktorý by mal byť objekt triedy User. Po spustení kódu by sa nemalo nič zobraziť. Ak si však zmeníme index na číslo 2 (tretí prvok), čo je objekt triedy UserOwner, po zavolaní tejto metódy sa skutočne zobrazí text, ktorý sme zadali ako hodnotu príkazu print_r v tele tejto metódy (len pre testovanie). Ak máte náhodou iné indexy používateľov, tak si dajte indexy tak, aby ste mali v prvom prípade objekt triedy User (čiže sa nevypíše nič, lebo takú metódu nepozná) a v druhom prípade, aby ste mali objekt triedy UserOwner. V druhom prípade by sa telo metódy malo vykonať, pretože túto metódu tento objekt musí poznať. Mohlo by to vyzerať nejako takto:
index.php:
…
echo '<pre>';
print_r($this->users);
echo '</pre>';
$this->users[2]->remindOwnerByMail();
…
Niekedy sa však v kóde nachádza množstvo tried, ktoré majú vysoký počet definovaných properties a metód. Je dobré v istých prípadoch pred zavolaním skontrolovať, či daný objekt pozná, resp. má skutočne zadefinovanú property alebo metódu vo svojej triede alebo v triede, z ktorej dedí. Volaním metódy, ktorá neexistuje, vlastne spôsobujeme chybu. Preto existujú funkcie jazyka PHP property_exists (vlastnosť/atribút existuje) a method_exists (metóda existuje), ktoré slúžia na skontrolovanie, či daný objekt obsahuje deklaráciu požadovanej property alebo metódy. Tieto funkcie môžeme využiť v našom prípade, aby sme si dokázali, že objekt triedy User nepozná metódu definovanú v triede UserOwner a opačne, že ju objekt tejto triedy pozná, ale že aj pozná metódy definované v triede User. Mohlo by to vyzerať takto:
index.php:
…
echo '<pre>';
print_r($this->users);
echo '</pre>';
echo '<br><br>';
echo 'Objekt triedy User method_exists($this->users[1], "remindOwnerByMail") : '.method_exists($this->users[1], "remindOwnerByMail")."<br>";
echo 'Objekt triedy User method_exists($this->users[1], "deleteUser") : '.method_exists($this->users[1], "deleteUser")."<br>";
echo 'Objekt triedy UserOwner method_exists($this->users[2], "remindOwnerByMail") : '.method_exists($this->users[2], "remindOwnerByMail")."<br>";
echo 'Objekt triedy UserOwner method_exists($this->users[2], "deleteUser") : '.method_exists($this->users[2], "deleteUser")."<br>";
…
Ako vidíte na obrazovke po spustení tohto kódu, v prvom prípade nedostaneme žiadnu odpoveď, pretože výsledok funkcie je false, pretože objekt rodičovskej triedy nepozná metódu potomka. Svoju vlastnú (druhý prípad) samozrejme pozná. V prípade objektu triedy UserOwner je kladná odpoveď (1 = True) v obidvoch prípadoch, pozná metódy rodiča aj svoje vlastné.
Možnosť dedenia patrí medzi najsilnejšie v OOP, pretože má veľmi široké a efektívne využitie. My sme si síce ukázali len krátky a jednoduchý príklad, ale už aj tam nám musí byť jasné, aký to má význam. Vo väčšine sa používa podobne, ako sme si to skúsili my. Zvyknú sa robiť nadradené triedy, ktoré obsahujú iba to, čo by mali mať všetky prvky nejakej spoločnej vlastnosti (typ dát z DB) a následne sa k nim vytvárajú triedy, ktoré z nich dedia (potomkovia). Tieto triedy potom slúžia len na konkrétny typ dát, ktorý potrebuje mať niečo navyše. Samozrejme, je možné potom vytvoriť triedu, ktorá bude dediť z triedy, ktorá už niečo dedí – akokeby trojúrovňová vrstva. Prvá trieda je hlavná, druhá by dedila z prvej a tretia by dedila z druhej, lenže tým pádom aj z prvej.