Domény a internet

Doteraz sme sa vôbec nebavili o tom, čo to vlastne internet je. Mnohí z vás asi tušia, ale niektorí možno nevedia, čo to v skutočnosti je. Istú predstavu máte asi všetci, ale my by sme už aj potrebovali vedieť, čo to naozaj je, či je to niečo hmotné (fyzikálne) alebo len niečo abstraktné nehmotné. Počul som veľa odpovedí od neITčkárov na otázku, čo to internet je. Zneli asi takto: Noooo je to to kde všetko nájdem, no pripojím sa cez to všade, neviem čo to je ale všetko tam nájdem, no wifi to je, nooo mozilla to je, no stránky sú to a podobne. Tie odpovede sú troška pravdivé, ale z technického hľadiska nič nevypovedajúce. Obsahujú neurčité slová ako tam, niečo, všetko, všade a podobne.

Stručne a polopate by sa to dalo popísať asi takto. Internet je obrovská sieť zariadení. Sieťou sa myslí to, že sú jednotlivé zariadenia medzi sebou kadejako poprepájané a spolu tvoria jeden celok – sieť. Predstavte si to ako napríklad tenisovú sieť. Jednotlivé uzly (miesto, kde sú jednotlivé vlákna prepojené - zahrčkané) predstavujú zariadenia a vetvy (vlákna, prepojenia) medzi nimi predstavujú typ pripojenia (káble, wifi). Vzniklo to asi takto. Na začiatku sa niekde v Californii prepojili dva počítače káblom a podarilo sa medzi nimi naviazať spojenie, t.j. komunikovať (posielať a prijímať dáta) cez ten kábel medzi tými počítačmi. Tým už oni dvaja tvorili sieť (s dvomi zariadeniami). Neskôr sa k nim (do tej siete) pripojili ďalšie počítače, potom ďalšie z iných miest (káble sa ťahali ďalej a ďalej), ďalšie a ďalšie. Potom ďalšie a ďalšie z iných kontinentov, ťahali sa káble popod moria a oceány, neskôr sa dalo pripájať aj cez satelity vo vesmíre (niečo ako wifi) až sa takto do tejto siete popripájali takmer všetky kúty sveta a vytvorili jednu obrovskú sieť internet.

Prečo si o tom vravíme? Pretože vy už viete, že aby bola stránka dostupná cez internet, musí byť niekde uložená na serveri pripojenom k internetu. Čo to teda po tomto úvode znamená v praxi? Že to, aby som si mohol pozrieť nejakú stránku, musím byť pripojený do internetu (najväčšej sieti na svete), odkázať sa na danú stránku – na daný server, kde je tá stránka uložená. Tento server je tiež v tej sieti ako zariadenie a po dopyte naň (napr. zadaním URL adresy do prehliadača) nám pošle stránku a my si ju pozrieme. Volanie cez internet je to isté, vytvorí sa spojenie medzi dvomi zariadeniami (alebo viacerými) a v rámci tejto siete si vymieňajú dáta (volajú). Čet cez napríklad Facebook znamená to, že sa po odoslaní správy (takisto maily...) z nášho počítača pripojeného do sieti internet, odošle správa na server Facebooku, odkiaľ sa pošle následne adresátovi, ktorý je tiež pripojený do siete internet a on ju dostane do svojho zariadenia. Nič iné teda internet nie je, je to len obroská sieť zariadení.

Takže odpoveď na otázku čo je internet už vieme. Predchádzajúce laické odpovede by sa dali opraviť asi takto : Viem sa v tej sieti pripojiť na obrovské množstvo serverov, ktoré ponúkajú informácie všetkého druhu (Noooo je to to kde všetko nájdem), v tej sieti sú všetky zariadenia, ktoré ponúkajú pre mňa potrebné informácie (no pripojím sa cez to všade alebo neviem čo to je ale všetko tam nájdem), môžem sa tam pripojiť viacerými spôsobmi, buď káblom alebo bezdrôtovo a budem mať všetko k dispozícii (no wifi to je), viem si prezerať všetky stránky, ktoré sú uložené na serveroch pripojených k internetu (nooo mozilla to je, no stránky sú to a podobne).

Poďme ale k podstate veci. Ako vieme, internet je jedna obrovská sieť, v ktorej sú prepojené rôzne zariadenia po celom svete. Každé dostupné zariadenie v tejto sieti, aby v tom bol nejaký poriadok, je reprezentované unikátnym (jedinečným) identifikátorom. Pomocou tohto identifikátora sa môžeme na dané zariadenie odvolať, resp. pokúsiť sa o pripojenie/poslať nejaká dáta tomuto zariadeniu/snažiť sa načítať dáta a podobne. Tento identifikátor predstavuje tzv. IP adresa, čo sú v podstate štyri najviac trojciferné čísla, medzi ktorými je bodka. Tieto čísla majú isté limity (max 255), ale tým sa zatiaľ nejdeme zaťažovať. Môže to vyzerať napríklad 1.0.0.1, 91.220.132.1, 10.0.0.0 atď. Možno ste sa niektorí s týmto číslom nestretli a tak stále nevidíte význam, prečo si o tom vravíme.

Realita je však iná, pretože dôvod je taký, že každý z vás sa s tým denne stretáva, len o tom neviete. Spomeňte si na to, ako sme začínali s našim projektom, keď sme prestali používať simulátor. Najprv sme si stránku uložili lokálne v našom počítači a odkazovali sa na ňu (v prehliadači) cez Url adresu priamo k súboru (file...). Potom sme si nainštalovali lokálny server a do istého špeciálneho adresára sme nakopírovali našu stránku. Následne sme sa na danú stránku dotazovali cez URL adresu, ale už sme nezadávali slovo file a podobne, ale naša adresa vyzeralo ako localhost:888/nieco/nieco... Skúste si pozrieť náš projekt a napíšte namiesto slova localhost túto IP adresu 127.0.0.1. Ako vidíte, nič sa nestalo, stránka sa vám načítala. Už tušíte, kam smerujeme?

Ak si myslíte, že každá URL adresa, ktorú zadávate (sme.sk, google.sk atď.) do adresovej lišty v prehliadači, keď chcete navštíviť nejakú stránku, je v podstate IP adresa servera, na ktorom je uložená, máte pravdu. Presne takto to funguje, URL adresa – inak zvaná doména, resp. doménové meno, nie je nič iné, iba krajšia (na oko, pre používateľa) forma IP adresy. Zadaním IP adresy (127.0.0.1) alebo doménového mena localhost, sa pripojíme na náš lokýlny server, konkrétne na miesto na disku (adresár htdocs/www). Počas zadávania iných slov oddelených lomítkom sa v podstate hýbeme v adresárovej štruktúre tohto adresára, ktorý je reprezentovaný IP adresou alebo doménou localhost. To isté je v sieti internet, zadaním doménového mena sa odkazujeme na počítač, resp. konkrétne na miesto na jeho disku.

Doménové meno je zložené z viacerých častí – z domén. Každá takáto doména v doménovom mene má svoju úroveň sprava doľava. Posledná časť (.sk, .cz, .org, .com atď.) je doména najvyššieho rádu – doména prvej úrovne a popisuje veľkú skupinu počítačov a sietí, najčastejšie určuje región (krajinu). Slovo predtým oddelené bodkou (sme, google atď.) je doména druhej úrovne a špecifikuje konkrétny server (zariadenie). Práve táto kombinácia – druhá a prvá úroveň je najčastejšie inak zadaný IP adresa toho zariadenia. Ďalšie domény (vyššie úrovne), popisujú bližšiu špecifikáciu na danom serveri, napr. v prípade sport.sme.sk je meno sport doména tretej úrovne. To, že po zadaní doménového mena sa nám načíta stránka, teda úspešne sa dotazujeme na daný server (zariadenie) v sieti internet, nám zabezpečuje serveri DNS (domain name system). Je to sieť špecializovaných počítačov, ktoré nám podľa doménového meno zašlú príslušnú IP adresu.

Keďže sme si povedali, že IP adresa je unikátny identifikátor zariadenia v sieti internet, tak aj kombinácia domény 1. a 2. úrovne musí byť unikátna. To znamená, že ak má niekto stránku www.fero.sk, tak už nikto iný na svete nemôže mať takúto doménu. Systém prideľovania domén je celosvetovo prepojený, doménu je možné objednať – zakúpiť u firiem na to určených. Takže ak si spravíme nejakú stránku a chceme, aby bola prístupná v sieti internet, musíme mať najprv zakúpenú a zajednanú ešte neexistujúcu doménu, ktorú následne prepojíme na konkrétny server, kde našu stránku uložíme. Doména sa zvykne kupovať minimálne na rok, jej cena je nízka, cca 12€...